História šachu

Historici sa odvolávajú na odkazy v literatúre a stanovujú vznik tejto hry približne do polovice 6. storocia nášho letopoctu.

Významný anglický vedec , autor známej "Histórii šachu" (1913), Harold James Ruthven Murray, tvrdí, že šachy pochádzajú zo sedemdesiatych rokov 6. storocia . Ale hovoríme o šachu, ktorý má také pravidlá, aké poznáme v dnešnej dobe. Vieme totiž, že podobné stolné hry existovali už v skoršej dobe, mali však iné pravidlá.

V básnickom diele z rozhrania 7. a 8. storocia sa hovorí, že šachy prenikli do Perzie za panovníka vládcu Chusraua I. Anošarvana (Chosreosa I., ? - 579). Hra v šachy (caturanga) je v tomto diele pomerne podrobne popísaná z hladiska terminológie i pravidiel hry.

Na indický pôvod šachov ukazujú tiež jazykovedci, ktorí sa zaoberajú vývojom šachovej terminológie. V dnešnej šachovej terminológii rozlišujeme velmi výrazne tri jazykové sféry, ktoré predstavujú tri rôzne kultúrne epochy alebo dokonca tri rôzne kultúry : indicko-perzskú, arabskú a európsku.

Analýza názvov jednotlivých šachových figúr (kociek) nám dovoluje do istej miery sledovat niekolko sto rokov dlhý vývojový proces tejto "královskej hry"

Príkladom sú arabské názvy : "al-šach" (král), "al-firzan" (doslova mudrc, vedec; dnes dáma), "al-fil" (slon; dnes strelec), "al-faras" (jazdec), "al-roch" (zámok; veža), "al-bejzaq" (pešiak)...

Oznacenie " šachy" je odvodené od hlavnej figúry , ktorou už Peržania na pocest svojho panovníka nazvali šachom, ciže králom. Mat (doslova "umrel") je výraz arabský nie perzský...

Niektorí historici tvrdia, že v Indii bola podobná hra známa už v 15. storocí p.n.l. Cas od casu sa síce vynárajú zvesti o senzacných objavoch pri vykopávkach v Egypte, Indii a na Dalekom východe, kde údajne boli nájdené stopy po existencii šachovej hry pochádzajúce ešte zo staršej doby ako tri tisíc rokov p.n.l., ale tieto "objavy" neboli potvrdené.

Pôvodné indické šachy nazývame caturanga alebo catrang. Odvodzujú svoj názov od svojho štvorkového charakteru (jednotlivé kocky predstavujú štyri oddiely figúr so štyrmi druhmi zbraní).

Juhoslovanský vedec, profesor Pavle Bidev, vyslovil zaujímavý a odôvodnený názor . Podla neho štvorkový charakter catrangu ma vztah k mystickým staroindickým pojmom.

Táto hra mala symbolizovat boj štyroch živlov - vzduchu, ohna, zeme a vody - a zároven sa spájala so štyrmi rocnými obdobiami a štyrmi ludskými temperamentmi. Catrang by teda v podstate zobrazoval štruktúry sveta. Pohyby figúr zakreslujú na šachovnici geometrické symboly jednotlivých živlov , ktoré sú prevzaté z náboženských rituálov: dáma - symbol ohna (trojuholník), veža - symbol zeme (štvorec), strelec - symbol vzduchu (šestcípa hviezda) a jazdec - symbol vody (cast kruhu).

Silné korene zapustili šachy i v strednej Ázii . Dokazujú to šachové súpravy i jednotlivé figúrky z archeologických nálezov v Tadžikistane (v Chulbuku, 6.-8.st.) a z Uzbekistanu (v Munšaktepe u ústia do Ferngaskej doliny, 8.-9. st.). So strednej Ázie sa šachy dostali do Azerbajdžanu, Arménie a Gruzie (prvé zmienky v rukopise "Visramiani" z 11.st.).

Staroidnické šachy , putujúce cez Perziu na západ, sa postupom casu do urcitej miery zmenili, až sa nakoniec vytvorila v oblastiach pod arabským vplyvom hra, ktorá sa cez zemi susediace s Arábiou, dostala postupne do Európy.

Je isté, že Arabi sa velmi výdatne pricinili o to, aby sa hra všestranne rozvinula . Prvé zmienky o hre "naslepo" (tj. "s pamäti" bez pohladu na šachovnicu) pochádzajú z roku 700 n.l. O niekolko desiatok rokov neskôr sa objavujú zmienky o turnajoch a kvalifikacných hrách, od roku 800 sa rozvíjajú zložité pravidlá a o polstorocie neskôr vzniká prvý šachový traktát z pera Al-Adliho.

Maurovia prenášajú hru do Španielska a na Sicíliu, ale prvé zmienky o šachu v krestanskom svete nachádzame neskôr v tzv. Katalónskom testamente z roku 1010.

V skutocnosti však boli dobre známe už skôr . Vo Francúzsku bol priaznivcom šachov Karol Velký (8.-9. st.), ten vraj dokonca dostal prekrásne šachy darom od slávneho Harun ar-Rašída. Šachy, ktoré sa dostali do muzeálnych zbierok pod názvom "šachy Charlemagnove", pochádzajú z neskorších rokov.

Už skôr v 10.-11. st. boli šachy známe tiež v Nemecku . V rokoch 1030 - 1050 vzniká básen "Roudlieb", ktorú v latinskom jazyku zložil mních Froumund z Tegernsee. Je to najstarší dokument nemeckej literatúry zmienujúci sa o hre v šachy.

Do Anglicka sa dostali šachy cez Nemecko z Talianska a cez Francúzsko zo Španielska.

V 10.-11. st. boli už známe i v Škandinávii. V 11. st. sa šachy objavili tiež v Cechách najpravdepodobnejšie ich priviezli z Talianska ceskí kupci. Mohli sa sem však dostat i z Byzancie, kam jazdilo mnoho slovanských vodcov a rytierov, a kde sa urcite museli so šachmi stretnút.

Do Ruska prenikli šachy v 8.-9. storocí pravdepodobne priamo z východu. O tom svedci už terminológia, ktorá si zachováva perzsko-arabské názvy. Královná sa povie rusky ferz, co je odôvodnené od slova vezír, strelec sa podnes volá tiež slon, veža - ladja.

Z Iránu a Strednej Ázie sa šachy dostali cez Chazarský chanát, Ural a prostredníctvom volžských Bulharov na Kyjevskú Rus.

A ako to bolo so šachmi v Polsku ? Presné údaje o pociatkoch tejto hry chýbajú. Tradície pripúštajú, že šachy priviezli do Polska rytieri vracajúci sa z krížových výpravu už v dobe panovania Boleslava Krivoústeho (na zaciatku 12.st.)

Vzdialení a blízki príbuzní

Hlavné znaky šachov

Šachy sú tabulovou hrou, hrajú sa v nej s dvoma kompletmi figúriek, ktoré stoja proti sebe na štvorcovej ploche, hrá sa tak, že figúrkou posúva striedavo jeden potom druhý partner. Cielom hry je matovanie krála protivníka (hlavnej figúrky), to je navodenie takej situácie, v nej vedúca figúrka nepriatelskej strany je odsúdená k "smrti", co má za následok vzdanie sa celej zostávajúcej "armády".

Táto charakteristika definuje šachy i ked nic nehovorí o priebehu hry, o druhu figúrok, o ich rozostavení atd. Tieto zvláštnosti sú vlastné i iným konkrétnym variantom hry v šachy, ale navzájom sa líšia.

Šachy tak ako ich poznáme dnes (len s niekolkými drobnými odchýlkami), sa vytvorili pomerne neskoro a to na prelome 15.-16. storocia. Do tej doby prechádzali postupným vývojom .

Napríklad už do zaciatku 13. storocia bola v arabských šachoch královná - dáma dost podradnou figúrkou, ktorou bolo možné posúvat o jedno pole napriec. Po prvýkrát v stredoveku vzrástol jej význam.

Až do roku 1200 bol pohyb strelca obmedzený na tri polia v šikmom smere, mohol preskakovat jedno pole dokonca cez inú figúrku.

V niektorých krajinách sa bojová sila urcitých figúrok ešte zvýšila. Tak napríklad v Rusku sa v minulých storociach hralo s tzv. "dámou absolútnou" (ferz vsjaceskaja), ktorá sa naviac ešte mohla pohybovat ako jazdec.

Majster sveta Emanuel Lasker navrhol hru "Fress - Schach", v nej král má rovnaké práva ako ostatné figúrky a po jeho "zabití" hra pokracuje dalej.

Nemenili sa len figúrky a ich pohyby, menila sa i šachovnica . Delenie šachovnice na biele a cierne štvorce (alebo na dve iné farby: jasnú a tmavú) sa zacalo všeobecne používat najskôr v 14. storocí. Predtým sa hralo prevažne na jednofarebnej doske rozdelenej iba linkami na štvorcové pole (dodnes sa používa na celom Dalekom Východe).

V cínskych šachoch šachovnica nemusí byt dvojfarebná, pretože hra prebieha po ciarach a nie po poliach. Figúrky sa stavajú na priesecníky ciar zvislých a vodorovných.

Šachy nemusia byt vždy hrou pre dvoch hrácov . Vo svojej pôvodnej podobe boli hrou pre štyroch. Dvaja partneri sedia oproti sebe a hrajú s druhým párom hrácov. Každý súbor figúrok mal inú farbu (žlté a cervené bojovali z ciernymi a zelenými). Armáda sa skladala so štyroch pešiakov a štyroch figúrok postavených v rohoch. Priebeh hry ciastocne ovplyvnovala náhoda o pohybe figúr rozhodoval totiž vrh kockou so štyrmi císlami. Tahalo sa jednou s troch figúr podla toho co ukázala kocka alebo podla úvahy králom ci pešiakom. Hrác, ktorý doviedol svojho krála na královské pole partnera prevzal velenie nad oboma armádami. Cielom toho bolo "zabit" oboch králových nepriatelov. Predtým sa hrávalo na "vybitie" figúrok podobne ako tomu bolo v dáme.

Z iných druhov vyznacujúcich sa vyslovene odlišnou formou, tešili sa velkej oblube tzv.: " velké šachy ". Ich kolískou bola tiež India. Na velkej šachovnici o 12 x 12 poliach (to je na 144 štvorcoch) bojovalo 48 figúrok. hrác mal vtedy 12 pešiakov a 12 figúrok. Boli medzi nimi vták Aanca (Fénix ?), krokodíly, žirafy jednorožce a levy. Do spolocnosti královi boli pridané iba dve "obycajné" figúrky - veže.

Vrcholom komplikovanej hry však boli pravdepodobne " astronomické" šachy . Hry sa zúcastnilo sedem hrácov. Každý predstavoval jedno nebo podla astrologického systému a figúrkami boli planéty a hviezdy. V inej ešte komplikovanejšej variante "astronomických" šachov sa okrúhla hracia doska (nebo) delila na 12 castí oznacených znakmi zverokruhu. Sedem sústredných kruhov predstavovalo dráhu cinnosti telies v tejto hierarchii: Mesiac, Merkúr, Venuša, Slnko, Mars, Jupiter, Saturn - každý z nich ovládal jeden z hrácov. Pohyby figúr vychádzali z císelných kombinácií.

Všimneme si dalšieho príbuzného - rytmomachie alebo "aritmetických šachov" . Šachovnica sa delila na cierne a biele štvorce (8 x 16 - celkom bolo 128 polícok) a každý z hrácov mal 24 figúrok, ktoré boli ocíslované. Tri druhy figúrok - okrúhle, trojhranné a štvorcové sa posúvali rôznym spôsobom. Pravidlá hry branie figúr a matovanie sa opieralo o císelné kombinácie. Táto zaujímavá hra matematicky obtiažna slávila svoj rozkvet v dobe obrodenia potom zanikla.

Z kroník poznáme šachové hry z figúrkami granátnikov a vojakov . Po prvej svetovej vojne sa objavili vedla pešiakov, jazdcov a veží obludné figúrky tankov a lietadiel. "Bombou" sa dajú nazvat šachy atómové pravdepodobne patentované vo Francúzsku v roku 1949. Šachovnica má rozmery 12 x 12 polí, z nových figúrok vystupujú tanky a lietadlá známe už z iných variant. Ked pešiak dosiahne dvanáste pole stáva sa "atómovou" bombou. Hrác môže použit "bombu" iba raz. "Výbuch" nicí v urcitom priestore všetky figúrky cudzie i vlastné. Po výbuchu pokracuje hra dalej. Ak zahynie král prevezme jeho funkciu najstaršia z figúrok, ktorá zostala na žive. Bol zlikvidovaný mat. Cielom hry je zlikvidovat všetky súperove figúrky.

Do múzea kuriozít musíme ešte zahrnút priestorové šachy . Šachovnica môže mat formu gule a hra sa odohráva ako na glóbuse (figúrky sa vpichujú do otvorov v poliach). Môže byt tiež vo forme ihlanu...

Nie je celkom jasné do akej kategórie by sme mali zaradit " alkoholické šachy ". Pravidlá tejto hry sú maximálne tradicné lenže na šachovnici stoja miesto figúrok poháre s nápojmi (alebo flaše - v "silnejších" variantoch hry). Ked hrác vezme cudziu figúrku, musí vypit príslušnú porciu alkoholu. Z literatúry vieme, že v roku 1898 bola táto hra hraná v Madarsku na biliardovom stole. Králom bola flaša šampanského, dámou rínske víno, ostatné figúrky boli Tokaj, pešiaci potom najlacnejšie víno. Partia sa obvykle koncila prehrou oboch partnerov, pretože po niekolkých tahoch skoncili obaja pod biliardovým stolom.

Automat hrá šach

Do histórie vošiel Wolfgang von Kempelen ako tvorca velmi známeho automatu - Turka hrajúceho šach. V roku 1769 demonštroval najprv v Bratislave v svojom rodnom meste a potom vo Viedne mechanického hráca šachu, obleceného v exotickom tureckom odeve. Automat vyvolal obdiv, pretože vyhral aj nad najsilnejšími hrácmi. Tajomstvo automatu bolo dlhý cas prísne strážené a dá sa povedat, že dodnes nie je konštrukcia aparatúry dôkladne známa. Tajomstvo bolo v tom, že vo vnútri skrine so šachovnicou, pri ktorej  sedel Turek sa skrýval hrác, ktorý riadil dômyselný mechanizmus prístroja. Živého cloveka, skrytého v automate, nebolo vidiet ani po otvorení dverí na prednej strane automatu. Dojem, že vnútrajšok celej aparatúry je prázdny vyvolali zrkadlá postavené pod urcitými uhlami ako aj maskujúce priehradky. Šachovanie krála oznamoval Turek trojnásobným pokývaním hlavy, ked súper nesprávne tiahol prestal hrat a zostal bezvládny. Odpovedal na otázky tak, že ukazoval na písmená napísané na šachovnici. Automat riešil tiež úlohy s konom, pricom kôn obišiel celú šachovnicu od miesta, ktoré mu bolo urcené. Po Kempelovej smrti v roku 1804 získal Turka šachista impresário Leonard Maelzel za takmer 70 rokov verejného vystupovania "mozog" automatu zastupovalo postupne niekolko výborných šachistov. Bolo zistené, že to boli Allgair, Alexandre, Boucourt, Lewis, Mouret, Weyle i Wiliams. Mouret vraj v opilosti prezradil tajomstvo automatu, že stroj je obsluhovaný šachistom vo vnútri stroja. Pri velkom požiari v roku 1854 bol Kempelenov automat úplne znicený.

Šachy panovníkov

Šach hrával aj Napoleon. Ked dosiahol vrchol svojej kariéry, prestal ho hrat, zaberal mu príliš vela casu. Dal prednost dáme, na nej sa ucil bojovej taktike. Ked sa však neskôr ocitol na ostrove Sv. Heleny vo vyhnanstve, zacal tam šachy opät hrat. Hral a netušil, co v sebe ukrývajú. Ich tajomstvo bolo odhalené až vela rokov po jeho smrti. Roku 1933 bola usporiadaná výstava pamiatok po Napoleonovi v Slávkove, a tam sa medzi exponátmi objavili i šachy so slonoviny vykladané perletou. Vyrobili ich cisárovi priatelia a do figúrok ukryli plán úteku z ostrova. Tieto šachy, ako dar, mal dorucit jeden z dôveryhodných dôstojníkov. Ten však cestou zomrel. Šachy odovzdala vyhnancovi iná osoba, ktorá nepoznala ich tajné poslanie. Napoleon šachy prijal, mal ich až do svojej smrti a odkázal ich svojmu synovi.